2020/2021

Micro:bit show

Základná škola Rybany sa na jeseň 2020 úspešne zapojila do grantovej výzvy ENTER pre školy 2020 – Digitálna generácia, ktorá bola vyhlásená Nadačným fondom Telecom pri nadácii Pontis. Vďaka tomu sa žiaci 6. – 9. ročníka mohli na hodinách informatiky, fyziky a techniky aktívne zoznamovať s Micro:bitmi – malými vreckovými počítačmi, ktoré vyvinula britská BBC.

Po aktívnych hodinách, na ktorých žiaci rozvíjali svoje algoritmické myslenie a kreativitu, predstavili starší spolužiaci ostatným, čo všetko sa dá s Micro:bitmi robiť a pripravili im Micro:bit show.

Predstavili programovanie menovky, rôzne osvetlenia pomocou LED pásikov, semafor, programovanie hudby, nositeľnú elektroniku a mnoho ďalších.

Tešíme sa, že vďaka takýmto programom budeme môcť využívať Micro:bity aj nasledujúce roky. (©Mgr. Zuzana Čúvalová)

Viac fotografií si môžete pozrieť v sekcii Fotoalbum.

---

Vesmír očami detí

Aj v tomto školskom roku sa nám podarilo zapojiť do výtvarnej súťaže Vesmír očami detí. I keď v tomto roku to bolo trošku špecifické – online, našim deťom sa podarilo vytvoriť pekné „kúsky“. Výtvarné dielo Bianky Pastierovej s názvom: Vesmírny neporiadok bolo ocenené porotou a postúpilo do celoslovenského kola.

Bianke blahoželáme a držíme palce, aby sa jej dielko zapáčilo aj celoslovenskej porote.

A ako  si predstavujú vesmír naše deti? Nuž, nahliadnite do galérie:) (©Mgr. Daniela Igazová)

---

Geografická olympiáda

Dňa 5. februára 2021 sa uskutočnilo okresné kolo Geografickej olympiády, na ktorom sa zúčastnili aj žiaci našej školy. Súťaž prebiehala online formou a žiaci mali v priebehu 90 minút vypracovať test, ktorý bol zložený z teoretickej a praktickej časti. Našich najmladších súťažiacich z 5. ročníka - kategória G - reprezentovali Samuel Korček, Lujza Bahatiyaer a Michaela Žatková. Neboli síce úspešní, ale aspoň si súťaž vyskúšali a zúčastnili sa. V kategórii F nás úspešne reprezentovali Jasmina Mária Bittarová a Dárius Galbo a v kategórii E žiaci 9. ročníka - Andrej Žatko, Radka Malániková a Lívia Sedláčková. Všetkým súťažiacim blahoželáme a veríme, že budú mať aj naďalej pozitívny vzťah ku geografii. (©Mgr. Daniela Móciková)

---

Škola v prírode

Tak sme sa konečne dočkali JJJ Po týždňoch vybavovačiek, telefonátov a papierovania sme sa plní očakávaní vybrali v pondelok 28. septembra 2020 do vytúženej školy v prírode. Aj napriek tomu, že počasie nebolo počas aktuálnych dní pre nás spoluhráčom, skôr naopak, naše nadšenie  a radosť z nových zážitkov nám vydržala počas celého pobytu v Penzióne Normandia v Nitrianskom Rudne.

V spomínaný pondelok sme vyzbrojení dáždnikmi a pršiplášťami nasadli do objednaného mikrobusu od pána Škultétyho z Bánoviec nad Bebravou (ďakujeme milým a ochotným pánom šoférom za ich profesionálny prístup a bezpečnú jazduJ). Naložili sme batožinu, rozlúčili sa s rodičmi i našou školičkou a hurááá do tej inej školy...

Našou prvou zastávkou bola EKO-škola v ZOO Bojnice. Milá pani koordinátorka environmentálneho vyučovania si pre nás pripravila zábavný kvíz, pri ktorom sme sa rozdelili do skupiniek a zahrali sa na zoodetektívov. Našou úlohou bolo nájsť odpovede na niekoľko „záludných“ otázok na tému Ryby, plazy, obojživelníky. Asi už tušíte, že hlavnú časť plnenia úloh sme absolvovali vo viváriu, podrobne sme preskúmali expozíciu, vyhľadali  správne odpovede a videli sme žiaľ, aj čo sme nechceli L (nechcela by som stretnúť anakondu). Prvú úlohu zvládli všetky súťažné tímy k spokojnosti, ako odmenu za ich snahu dostali hracie karty, no nie hocijaké, samozrejme bojnické zvieratkovské. Hádajte, aké zvieratko bolo ESOM? Po úspešnom splnení zadaní sme si krátko prezreli hlavnú časť zoologickej záhrady, pokochali sme sa pohľadom na majestátneho kráľa zvierat, potešili s nezbednými opičkami a zobrali si príklad z poriadkumilovného orangutana, ktorý počas celej našej návštevy upratoval ako šikovná karpatská gazdinkaJ

Po necelých dvoch hodinách sme sa rozlúčili so ZOO a peši sme si to namierili cez zámocký park a centrum mesta do Múzea praveku, ktoré  okrem iného ukrýva Prepoštskú jaskyňu – vzácne dávne praveké nálezisko života neandertálcov. Tu už boli pre nás pripravené praveké tvorivé dielne. Okrem množstva zaujímavých poznatkov o praveku (vedeli ste, že zub mamuta – jeho zadná stolička – mala veľkosť škatule od topánok :o), ktoré sme získali, sme mali možnosť vyskúšať si život neandertálca na vlastnej koži. O tom, že sa vplyvom prostredia zobudili aj praveké gény v nás, svedčil  hlavne záverečný  tanec šamanov. Na nerozoznanie od originálu J

Krátko popoludní sme už sedeli v našom autobuse, vyťahovali z plecniakov dobroty od starostlivých mamičiek a mierili cez kľukaté serpentíny do Nitrianskeho Rudna.  Náš cieľ bol onedlho na dohľad. Penzión Normandia sa hrdo týčil nad vodnou hladinou Rudnianskej priehrady v nádhernej scenérii Strážovských vrchov i pohoria Vtáčnik a srdečne nás pozýval do svojho útulného areálu. Po príchode nás milým úsmevom privítal riaditeľ cestovnej kancelárii Andromeda z blízkych Opatoviec nad Nitrou a po krátkom zoznámení sa sme už ťahali svoje kufre do našich dočasných príbytkov. Veľkou výhodou bolo, že sme v tomto ubytovacom zariadení nakoniec bývali celkom sami, teda s pani kuchárkou, lebo ďalšia skupina detí, ktorá mala nastúpiť na pobyt s nami, ho musela z dôvodu pandémie zrušiť. Tak sme si celý týždeň kraľovali v našom krídle penziónu a postupne objavovali všetky jeho viac či menej zaujímavé zákutia – od pivnice cez bazén a terasu s grilom až po spoločenskú miestnosť, v ktorej sme sa každý deň vzdelávali.

Okrem spoznávania nového prostredia na nás čakal aj bohatý program. Hneď v utorok predpoludním sme vytiahli plavky a osušky a strávili príjemnú hodinku plávaním, súťažením (najrýchlejšou plavkyňou sa v tvrdej konkurencii stala Simonka) a bazénovými vodnými hrami. Popoludní sme sa vydali na prechádzku po náučnom chodníku Rudnianskej priehrady, podebatovali sme s miestnymi rybármi a na záver sme sa vyšantili na blízkom detskom multifunkčnom ihrisku. To sa však ešte deň nekončil, prípravy na skvelú PIRAT-PARTY boli po večeri v najlepšom. Všetci sme sa naladili na pirátsku vlnu (ďakujeme pani vychovávateľke za štýlovú výzdobu a množstvo kreatívnych inšpirácii) a zábava mohla začať. Bavili sme sa veru „na parádu“, veď sme mali aj dvojnásobný dôvod – dvom meninovým oslávencom sme spoločne zagratulovali (v ponuke bol aj múčnik so šľahačkou a farebnými cukríkmi J) a v momente sme skonzumované kalórie pálili na tanečnom parkete.

V stredu ráno sme sa po výdatných raňajkách vyzbrojení všetkými možnými ochrannými prostriedkami – rúška, rukavice, pršiplášte, prenosná dezinfekcia na ruky, antibakteriálne utierky – vydali na výlet na novovybudovanú tridsať metrov vysokú rozhľadňu „Čajka v oblakoch“ neďaleko bojnických kúpeľov. Po krátkej ceste autobusom a ešte kratšej pešej prechádzke sme sa zrazu ocitli v detskom kráľovstve – vítal nás nádherný drevený hrad (ktorý bolo samozrejme treba brániť i dobývať – povieme Vám, ako na toJ), detský vláčik, šmolkovské chalúpky i z viacerých dôvodov nezabudnuteľný MONKEY-BAND. Hlavná atrakcia – vyhliadková veža už netrpezlivo čakala na našu návštevu, veď tam stála celkom opustená. Po prekonaní úvodných obáv  sme sa vydali po drevenej lávke, ktorú drží robustná oceľová konštrukcia miernym stúpaním až na vrchol, priamo k oblakom. Odmenou nám bol úžasný výhľad na celé okolie kúpeľného mestečka Bojnice i okresného baníckeho mesta Prievidza. Cestou späť sme sa nemohli nezastaviť  na nákup suvenírov pre našich najbližších – magnetky išli na dračku J.

Ani popoludní žiaden oddych - najskôr povinnosti, potom zábava. A veru sme sa zabavili, až nám slzy tiekli. Hľadali sme ukrytý pirátsky poklad. Našli sa aj takí pátrači, ktorí ignorovali utajené indície a mysleli si, že ak obehnú areál päťkrát dookola, možno niečo zbadajú. Nuž potvrdilo sa staré známe – kto nemá v hlave, má v nohách. Nakoniec sme to všetci spoločnými silami zvládli, o čom svedčí aj pirátsky diplom a sladká odmena, ktorú sme napokon dostali.  Druhú večeru sme absolvovali na čerstvom vzduchu na otvorenej terase s ohniskom. Počas čakania na chutné špekáčiky sme sa naučili ľudožrútsku hymnu a oprášili sme aj staré, no kvalitné táborové pesničky.  V neskorý večer sa jedáleň penziónu pre nás  zmenila na kinosálu. Podaktorým z nás už od únavy klipkali oči a tak to radšej vzdali a namiesto Adam´s family si vybrali teplučkú mäkučkú postieľku. Veď vo štvrtok sme museli znova skoro vstávať, znova sme cestovali za poznaním. 

Tento krát sme sa vydali hlbšie do doliny, do Valaskej  Belej, kde sme navštívili Sklársky skanzen pána Dolinaja. Majstra sklára sme počúvali s otvorenými ústami, miestami sme od údivu lapali po dychu (veď sme na vlastné oči videli, ako vzniká vták Ohnivák J) a neustále sme mali na jazyku množstvo zvedavých otázok. Parádny nezabudnuteľný zážitok, všetkým odporúčame.  Po návrate do penziónu nám už všetkým vyhrávali muzikanti v bruchu a tak voňavý rezník nenechal nikoho z nás ľahostajným. Po obednej sieste sme sa znova venovali nášmu celotýždennému projektu, ako inak v štýle Pirátov z Karibiku. A tak rozdelení na skupinky sme podľa svojich najlepších schopností a daností stavali bunker pre stroskotancov na opustenom ostrove (skoro zhorela wifi L), nacvičovali oslavný pirátsky tanec i dramatické pirátske divadelné predstavenie. Všetka naša snaha vyvrcholila večer, ktorý sme venovali premiére nami pripraveného programu. Všetci účinkujúci si vyslúžili dlhotrvajúci aplauz, niektorí aj standing ovation (naša vôbec nenaplánovaná one woman and horse show – pozdravujeme Alžbetku).

Ani sme sa nenazdali a bol tu posledný večer a posledná noc (mnohí mali veľké tajné plány – vodné bomby, zubná pasta i kartová partička s čelovkami J) No najskôr bolo treba zbaliť všetky zvršky i celú výbavu. Podaktorým sa veru i tie veľké lodné kufre ťažko balili, asi nakúpili veľa darčekov. Niektorí pre zmenu zase zbalili, aj čo nemali. Drobnou mravenčou pátracou prácou pani vychovávateľky sme nakoniec dali všetko do poriadku.

Po piatkovom rannom rituáli – budíček, rozcvička, hygiena, dezinfekcia, raňajky – sme sa spoločne poďakovali milému personálu, rozlúčili sa a opäť vydali na cesty. Znova nás čakal programom nabitý deň. Najskôr sme sa zastavili v skiaréne vo Fačkovskom sedle, aby sme sa prevetrali na čerstvom vzduchu, objavili čaro prírodného WC i navštívili minizoo Kľak. Najväčším prekvapím bol však náš coolový obed pod holým nebom – donášková služba zabezpečovaná žltým kuriérom nám všetkým hneď vykúzlila spontánny úsmev na perách. Servírované menu síce nebolo podľa receptára Dr. Bukovského, no všetkým hneď tiekli slinky na kus dobrej kuracinky (... a pribalili i vajce, pre zmenu dinosaurie). Fastfoodom posilnení a horským luftom okysličení sme zaujali svoje miesta v buse a vyrazili smer Rajecká Lesná. Všetci sme boli zvedaví, ako vyzerá miesto s PSČ 999 99, kam každoročne počas Vianočnej pošty posielajú tisíce detí svoje listy Ježiškovi. Objavili sme malú dedinku čupiacu na západnom úpätí Malej Fatry ukrývajúcu unikátny Slovenský betlehem, monumentálne rezbárske dielo, umiestnené v Dome Božieho milosrdenstva. Filigránska práca nezobrazuje iba Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa, najvýznamnejšie pamiatky i bežný život a pracovné činnosti prostého ľudu v minulosti. Zo známeho pútnického miesta sme zamierili do nemenej slávnej rázovitej obce Čičmany. Tá nás očarila svojou obdivuhodnou ľudovou architektúrou a ponúkla prehliadku tradične zdobených sedliackych domov. Čičmianska výšivka sa stala inšpiráciou aj pre mnohých moderných dizajnérov a trendsetterov. Ani my sme neodolali štýlovým rúškam s čičmianskym vzorom a tak sa hrdíme baraními roškami, divými kľučkami, výkrutkami, sŕckami i riťkami – typické názvy jednotlivých vzorov.

Krátko po druhej popoludní zazvonil zvonec a rozprávky je koniec – vraciame sa do reality. Posledné foto na pamiatku a frčíme do rodnej strediskovej obce, kde nás už netrpezlivo očakávajú naši najbližší. Videli sme množstvo nevídaného, počuli veľa neslýchaného a zažili hromadu nezabudnuteľného. Srdečne ďakujeme a už teraz sa tešíme na ďalšie spoločné zážitky. (©Mgr. Miriam Juráková)

Viac fotografií si môžete pozrieť v sekcii Fotoalbum.

---

Jesenná výstava

V jesenných mesiacoch nám príroda v záhradách, parkoch a v lese dáva úrodu rôznych plodov. Listy stromov majú krásne farby a všetko vôkol je krásne pestré. Deti z našej školy zozbierali plody jesene zo záhrad či z prechádzok lesom. Tento rok z plodov vytvárali rôzne krásne postavičky a dekorácie. Fantázie bolo naozaj dosť. Farebné listy pristáli na dáždniku, gaštany sa premenili na zvieratká, ozdôbky, líštičky, muchotrávky,...

Jeseň, pani bohatá, zavítala k nám na dolnú chodbu:)) (©Mária Vačková)

Viac fotografií si môžete pozrieť v sekcii Fotoalbum.

---

Naše motýle

Keď sme sa dozvedeli, že budeme mať motýle, niektorí lietali v oblakoch a iní to mali „na háku“.Keď som ich uvidela, boli už zakuklené. Zakuklené boli asi týždeň a pol a potom sa začali postupne vyliahovať. Samozrejme, že sme na ne boli všetci veľmi pyšní. Dostali aj svoje vlastné mená: Satan, Hamoš, Chiller a Netopier (áno, ja viem, divné mená). Mali sme mať síce piatich, ale jeden zomrel. A potom prišiel ten deň, keď sme ich museli vypustiť. Nechceli sa od nás odtrhnúť a ani my od nich. Ale nakoniec aj tak odleteli... (©Vanesa Goldbecherová, 6.A)

 

---

Úvodom

Vážení pedagogickí a nepedagogickí zamestnanci, milí žiaci aj rodičia.

Dovoľte mi privítať vás na slávnostnom otvorení ďalšieho školského roka. Prebiehajúca pandémia koronavírusu nám dnes nedovolila stretnúť sa na školskom dvore ako po minulé roky, z bezpečnostných dôvodov sa vám preto dnes prihováram prostredníctvom  rozhlasu, no moje privítanie je rovnako srdečné ako vždy.

Máme za sebou letné prázdniny plné nových zážitkov a dobrodružstiev. Verím, že ste si leto užili, oddýchli si a ste plní nových síl. Nebudem vám klamať – budete ich potrebovať. Tento kalendárny rok nie je jednoduchý pre nikoho z nás. Nový neznámy koronavírus na tri mesiace zatvoril školy a tak  sme sa všetci museli preorientovať na iný spôsob výučby. Ešte raz všetkým – učiteľom, žiakom, ale aj vašim rodičom – ďakujem za spoluprácu pri tejto neštandardnej situácii, ktorá nás však mnohému naučila.

Kríza nás spojila a stále nám ukazuje, aké dôležité je dnes kritické myslenie a schopnosť práce s technológiami. Dezinformácie a hoaxy šíriace sa na internete spôsobujú reálne škody na zdraví ľudí a je potrebné dokázať tieto klamstvá rozlišovať. Rovnako vidíme, že práca z domu bude skôr či neskôr v mnohých odvetviach štandardom a je dobré poznať aj takéto možnosti pred voľbou vášho budúceho povolania.

Týmto apelujem najmä na našich deviatakov. Tento školský rok bude pre vás posledný na základnej škole a odtiaľto sa vyberiete získavať vyššie vzdelanie. Dbajte na to, aby ste v škole i mimo nej okrem nových vedomostí rozvíjali aj zručnosti potrebné pre život a mali tak lepšie možnosti uplatnenia sa na trhu práce na Slovensku či v zahraničí.

Po ukončení základnej, strednej a dokonca ani vysokej školy sa učenie nekončí. Vzdelávanie a sebarozvoj je práca na celý život a nemám na mysli len memorovanie poučiek z učebníc. Ak sa rozhodnete, že stojí za to získavať nové podnety a informácie, určite to v živote neoľutujete. Aj my, dospelí, sme sa počas uplynulých mesiacov mnohému naučili a dnes sme o niečo silnejší, rozumnejší a empatickejší.

Skvelým príkladom sú vedci a odborníci na Slovensku i vo svete, ktorí neustále skúmajú nový koronavírus. Verím, že aj vďaka ich práci k zatváraniu škôl v tomto školskom roku už nedôjde a vy, milí žiaci, budete mať možnosť priamo v škole získavať nové vedomosti a baviť sa cez prestávky so svojimi spolužiakmi. Na to je však potrebná disciplína a spolupráca nás všetkých. 

Aj preto vás dôrazne žiadam o dodržiavanie pravidiel Úradu verejného zdravotníctva. Bezproblémový chod školy a našich životov najjednoduchšie zabezpečíme nosením rúška, dodržiavaním odstupu a pravidelnou hygienou rúk. Dnes na vás viac ako inokedy apelujem, aby ste poslúchali pokyny vašich pani učiteliek, učiteľov, vychovávateliek, ale aj pani upratovačiek, kuchárok či pána školníka, ktorým záleží na vašom zdraví.

Ako som už spomínala, tento rok nie je jednoduchý pre nikoho z nás. Uvedomujem si, že byť neustále zodpovedný a disciplinovaný je náročné – pre dospelých aj pre Vás, deti. Ak sa niekedy budete cítiť nesvoji, smutní či neistí, nehanbite sa o vašich náladách a myšlienkach zdôveriť dospelým osobám, aby sme vám čo najlepšie mohli pomôcť.

Toto špeciálne platí pre našich prvákov, ktorí v kritických časoch zasadajú do školských lavíc prvýkrát. Milí prváci – buďte odvážni, zdieľajte svoje nápady či problémy, majte chuť učiť sa a poslúchajte vášho triedneho učiteľa. Do prípravy na vyučovanie zapojte aj vašich rodičov, ktorí vám pomôžu získať tie správne návyky.

 

Na záver vám chcem zaželať pokojné mesiace plné nových podnetov a príležitostí. Náš učiteľský zbor aj nepedagogickí zamestnanci urobia ako vždy maximum pre vaše vzdelávanie, výchovu a bezpečnosť. Týmto považujte školský rok 2020/2021 za oficiálne otvorený. Ďakujem za pozornosť. (©Mgr. Daniela Móciková)