V 30. ročníku autorskej literárnej súťaže Jesenský zaujali porotu práce našich žiakov Adama Omelku z 5. ročníka a Pavla Siekela zo 6. ročníka, ktorí získali titul Mladý Jesenský. Nech sa páči – prečítajte si ich úspešné dielka:
Adam Omelka - DHZ RYBANY
K hasičom chodievam,
veľmi ma to baví.
Výborný kolektív mám,
pri súťaži sú tí praví:
Košiar kôš do vody hádže,
voda špliecha kade-tade.
Strojník sa so strojom pohráva,
vodu pritom pridáva.
Útok vpred s hadicami beží,
veľmi rýchlo – čas im beží.
Do terčov sa triafajú,
Diváci im tlieskajú.
Ja zapájam béčky,
popritom aj céčky.
Pavol Siekel - Starovek
Všetko sa to začalo v jaskyni, v ktorej sa skrývali pred dinosaurusom. Bolo pekné ráno.
,,Aaaa,“ zíval Max. ,,Dobré ráno, kolónia!“ zakričal Karol.
Tak sa všetci zobudili a vládca povedal: ,,Dobré ráno kamaráti, mesiac sme nevyšli z jaskyne von, ustúpte!” Otvorili jaskyňu a skoro odpadli. ,,Pane, asi už nebudeme pestovať zeleninu!“ zakričali starovekí ľudia. Pred nimi bolo toľko snehu a ľadovcov, že to ešte nevideli. ,,To čo je to biele a studené čudo...?“ spytovali sa ľudia...
Situácia to od nich vyžiadala, a tak si začali vyrábať teplé veci.
,,Tak ideme, Karol a Matúš,“ povedal Max. ,,A ešte zober tie kamenné meče, sekery a luky,“ povedal Karol. Vybrali sa do sveta objavovať nové zvieratá a ľudí. Kráčali už tri hodiny, keď v tom zrazu zbadali mamuta: ,,Max, máme spoločnosť,“ povedal Matúš. ,,Akú?“ opýtal sa Max. ,,To čo je za dvojmetrové vysoké zviera s klami?“ čudoval sa Karol. Začali utekať...
,,Hmmm, čo je tam?“ opýtal sa Karol. Zbadali stavby, palisády a ľudí. Tak tam išli. Boli tam Kelti. Kelti boli od hlavy až po päty ozbrojení. ,,Dobrý deň,“ pozdravili chlapci. ,,Dobrý,“ zareagovala stráž. ,,A to čo máte za zbrane?“ opýtal sa Max. ,,To sú železné zbrane! A vy máte len kamenné?“ spýtala sa stráž.
Max, Karol i Matúš sa čudovali, čo za otázku to dostali...
,,Doba kamenná už skončila, už nie je pravek, ale starovek a je doba železná!“ zakričal strážca. Tak im dali železo a návod ako si vyrobiť železné zbrane. Dostali aj knihu s menami zvierat. Max, Karol a Matúš sa vybrali domov. Po ceste domov si každý zobral so sebou tučniaka. ,,Vyrobíme si železné zbrane a musíme poraziť mamuta a šablozubého tigra,“ kuli hneď plány. Nevedeli, či sa im to sníva alebo prešli do budúcnosti, lebo niečo bolo praveké a niečo už zo staroveku. Boli z toho zmätení...
Prišli do svojho príbytku. Zavreli jaskyňu. A zaspali. Dúfajúc, že sa ráno zobudia v praveku.
